Falafel s naanom a pertžlenovým jogurtom

Falafel má lákal už dlhšie. Milujem cícer a sama som prekvapená, že som sa k nemu nedostala skôr. Recept som našla na stránke českých hospodárskych novín (http://life.ihned.cz/jidlo/c1-52951180-orientalni-hostina). Inak ihned.cz má jednu z najlepších rubrík o jedle...treba čítať. Každopádne, celý recept ma trochu vystrašil. Vraj  treba mať poriadny grif aby sa podaril. Smažila som so zatajeným dychom :) 

Použila som presne všetky suroviny ako sú uvedené v recepte. Len som použila polovičnú dávku. Pre dvoch úplne stačí. Čiže na 2 porcie som potrebovala:

1 šálku cíceru (v recepte neodporúčajú ten z konzervy pretože je príliš mokrý a mohol by sa pri smažení rozpadať, ja som poslúchla a cícer som dala na 24 h do vody)

1/2 cibule

1-2 cesnaky

1/2 čajovej lyžičky rímskej rasce (toto je must have)

sušený koriander (kľudne aj čerstvý)

hrsť petržlenovej vňate

1/2 čajovej lyžičky prášku do pečiva

soľ, korenie

1 l oleja na fritovanie 

Takže cícer scedíme a pustíme sa do jeho zmixovania. Ponorným mixérom to išlo trochu ťažšie. Cícer je dosť tvrdý a urobiť z neho pastu nie je len tak. Chce to trochu trpezlivosti. Pastu som nemala úplne do hladka, našli sa v nej aj väčšie kúsky ale nakoniec to vôbec nevadilo.  Pridala som pretlačený cesnak, na jemno nakrájanú cibuľu, všetko korenie a petržlenovú vňať. Celú zmes treba dobre premiešať a ochutnať.  Ja som pridávala ešte trochu rímskej rasce. Bez nej by to nebolo ono. Keď som si k nej privoňala, hneď som vedela, čo dáva falafelu tú špecifickú chuť. Kúpiť sa dá napr. v potravinách Marks & Spencer. 

Cesto som podľa receptu nechala asi hodinu oddýchnuť v chladničke. Potom som z neho rukami vytvarovala guličky. To je asi najjednoduchšie.

Guličky som fritovala asi 3-4 minúty v rozpálenom oleji do zlatova. Náhodou sme mali doma bio fritovací olej, použila som ho celý. Liter oleja. Viem, je to veľa...v živote som nič v takom množstve oleja nerobila ale čo už :)  Prebytočný olej nasiakla servítka a falafel sa mohol podávať.

Biely jogurt s petržlenovou vňaťou (okrem toho soľ a korenie), chlieb naan s cesnakom a petržlenom (ten som kúpila v Marks & Spencer - majú tam viacero druhov a veľkostí). K tomu ešte listový šalát s jednoduchou zálievkou. Viac netrebalo.

Dobrú chuť!

Beef Burgery

Máme radi mäso. Ale burgre asi najradšej! :) Už si ani nepamätám kedy sme ich skúšali po prvý krát. Množstvo tipov a trikov, ktorých je plný internet sme absolvovali a naše burgre sme časom doviedli skoro k dokonalosti.

Čo nám však na tomto jedle najradšej je to, že vždy sa dajú vymyslieť nové variácie:) 

Na 4 burgre potrebujeme:

500 g mletého hovädzieho mäsa, to môžeme ale nemusíme dochutiť napr. slaninkou, peržlenovou vňaťou a troškou čili (keď sa pýtate prečo ešte slaninka, skúste ju pokrájať na kocky, orestovať a pridať do mäsa...všetci mäsožravci pochopia..)

Z mäsa vytvarujeme placky, ktoré budú asi o 1/4 väčšie ako žemľa. To preto, že pri pečení sa mäso zatiahne a do žemle nechceme dávať guľu :) Mne sa to pár krát podarilo. Takže radšej väčšej, inak sa budú burgre celkom zle jesť. Placky potom dáme poriadne vychladiť, aspoň hodinku alebo kľudne aj cez noc. My sme dali mäso na chvíľu do mrazničky (cca 15-20 min) a pred samotnou prípravou strávilo asi pol hodinku v chladničke. Tak či tak, tento krok sa oplatí dodržať! Podľa hrúbky opekáme burger z každej strany asi 5-6 minút. Mäso pre podávaním necháme chvíľu odležať a ešte dochutíme korením a soľou.

A čím burgre obložiť? Ja nedám dopustiť na skaramelizovanú cibuľu (na malom ohni si speníme na kolieska nakrájanú cibuľu, a keď zmäkne pridáme cukor a necháme zhnednúť), volské oko, a pečenú slaninku. K tomu šalát, zelenina a najlepšie barbecue omáčka. Tu sa fantázii medze nekladú. 

Na koniec ešte jeden tip na pečivo. To je dobré dať zapiecť do trúby, nielenže bude príjemne chrumkavé ale omáčka  ho nerozmočí!

A ako robíte burgre vy?

Čokoládovo-banánový chlieb

Čokoláda a banán je kombinácia, ktorú milujem. Spomienka na jednohubky z piškót, medzi ktorými bolo koliečko banánu a to celé poliate čokoládou u mňa vyvoláva zimomriavky. Napriek tomu som niečo podobné už dávno nejedla, tobôž pripravovala:) Na šťastie sa náhodou v našej domácnosti objavilo viac banánov ako sme boli schopní zjesť a ešte v sobotu večer som zadala čarovné slovíčka do googlu a vyšiel z toho tento recept:

http://www.joyofbaking.com/breakfast/ChocolateBananaBread.html.  

Pani, ktorá ho na videu pečie nevyzerá nadšene ale jej recept budem určite používať :)

Čiže na jeden čokoládovo-babánový bread budeme potrebovať:

230 g múky - ja som použila hladkú, kľudne sa môže nahradiť aj celozrnnou alebo pohánkovou

200 g cukru

30 g kakaa

1/2 prášku do pečiva

1/4 lyžičky sódy na pečenie

1/4 lyžičky soli

vanilkový cukor

3-4 banány

120 g masla

2 vajíčka

50 g kvalitnej čokolády

50 g orechov

Postup je veľmi jednoduchý. Sypké veci, čiže múka, cukor, kakao, prášok do pečiva, sóda, soľ a vanilkový cukor sa zmieša spolu. V druhej miske sa zmiešajú vajíčka, pomačkané banány, roztopené maslo a kúsky čokolády. Tekutú zmes prelejeme do sypkej a všetko spolu zmiešame. Vznikne v celku tuhá hmota, žiadne tekuté cesto. Pridáme ešte nakrájané orechy a celé to môžeme preliať do formy. Pečieme vo vyhriatej trúbe pri 180 stupňoch asi 50-60 minút.

Na bread sa používa forma ako na biskupský chlebík ale nabudúce ho budem radšej piecť vo forme na brownies alebo obyčajnej tortovej. To preto, že chlieb bol dosť vysoký trochu sa drobil. Neviem, či som ho nemala nechať piecť ešte trochu dlhšie ale takto bol vo vnútri pekne vláčny. 


A tip na záver: do cesta nabudúce určite pridám ešte jeden na kocky nakrájaný banán tak aby ho holo v chlebíku pekne vidieť .


Dobrú chuť!

Tatranský zážitok

Veľkú noc sme plánovali stráviť vo Vysokých Tatrách.  Celú dovolenku som si predstavovala ako veľký gastro výlet... Realita bola síce trochu iná ale napokon to stálo za to.

Vždy keď sa vyráža na dlhšiu cestu zvyknem pripraviť desiatu. Doma urobená mi jednoducho chutí viac. Neskorý príchod z práce a neobyčajne skoré ranné vstávanie (o 5 hodine rannej) mi  prekazili plány a vyhrala lenivosť. Nevadí, kúpime na pumpe, hovorila som si. Naneštastie na celej trase z Bratislavy do Tatier nemali tú, ktorú mám rada. Do kelu! Experimentovať s bagetami na pumpách sa fakt neoplatí! Jedna horšia ako druhá. Ale o tom som nechcela písať :)

Po príchode do Tatier sme mali asi hodinku času kým sme sa mohli ubytovať, tak sme vyrazili na obed. Nuž, to bol stret s realitou. Neobjednali sme si žiadny gurmánsky zázrak ale obyčajný barbarský vyprážaný syr. Mám ho rada. Raz za čas a s poriadnou tatárskou omáčkou. To čo sme dostali na stôl okolo syra ani nešlo. Vo fritéze vysmažený syr pochybnej kvality - podľa štruktúry to bol jeden z tých lacných syrov, ktoré obsahujú rastlinné tuky a nikdy sa neroztopia. Tatárska kupovaná a jediná pridaná hodnota kuchára spočívala v najkrájaní zeleninovej oblohy. Pri cene skoro 7 eur jednoznačne kauf celej dovolenky. Bohužial neviem ako sa tá reštaurácia volá, pri vchode bolo napísané len, že "Reštaurácia" a tuším ešte cukráreň.

Zlý prvý dojem napravila reštaurácia AL LAGO v hoteli Solisko. Boli sme tam ubytovaní a únava a zlé počasie nás našťastie prinútili neexperimentovať a zostať pekne "doma". Talianska reštaurácia na Štrbskom plese. Táto predstava mi ešte v Bratislave spôsobovala husiu kožu ale nakoniec som bola tak spokojná, že sme odtiaľ ani  päty nevytiahli. A čo dobré sme ochutnali?

Keďže sme nechceli jesť mäso, riskla som dubákové rizoto. Fúha...bola som milo prekvapená, prišlo to pravé talianske. 

Okrem toho sme ochutnali aj cestoviny s dubákovou omáčkou, ktoré boli rovnako dobré. Cestoviny síce neboli čerstvé ale napriek tomu úplný nadštandard.

Na druhý deň sme neodolali ani polievkam a vyskúšali sme demikát a zemiakovo-hubovú. Super, žiaden glutamán ani univerzálna chuť. 

Po neskorom obede sme si na večeru dali niečo menšie. Voľba padla na pizzu 4 druhy syra. Obyčajne som pri tejto pizze obozretná, ale tu sa nebolo čoho obávať. Kombinácia mozzarelly, gorgonzoly, syra pravola a parmezánu oproti údenému syru, nive a bambínu pôsobila exkluzívne.

Raňajky boli ok. Čakala som väčší zázrak ale to už asi boli veľké oči z obeda a večere.

Nikdy by ma nenapadlo, že Veľkú noc strávim s talianskou kuchyňou ale som rada, že som sa vyhla všade číhajúcim polotovarom, pančovanej bryndze a univerzálnym omáčkam. :)

Ešte som nespomenula, že podávali najlepšiu kávu široko ďaleko.

Tú sme po prechádzke skúšali aj v reštaurácii Toliar ale bola taká hnusná, že som len ochutnala. Po otázke na čašníka, čo je to za kávu, nezaváhal a chytil moju šálku prstami za okraj, otočil ju a ukázal nám logo kávy namiesto odpovede. Po tomto odbornom výklade s názornou ukážkou ma prešla aj chuť na slivkové knedle s tvarohom, ktoré som si chcela objednať. V kaviarni mali ešte jeden zlepšovák. Tento malý prístroj ma naozaj pobavil :)

Cestou späť do Bratislavy sme sa obligatórne zastavili na salaši Krajinka. Široko ďaleko jediná možnosť ako sa cestou slušne najesť. Taká istotka. Tentokrát sme si dali baraní kotlíkový guláš, ktorý podávali s vynikajúcim bielym chlebom. Guláš podávajú ako polievku, stačí to však ako plnohodnotná porcia. 

K tomu sme si dali ešte slivkové knedle so strúhankou a neodolali sme ani jahňaciemu kolenu. 

Zážitok je aj návšteva pekárničky. Malý domček, ktorý Vás omámi nádhernou vôňou čerstvého pečiva. 

Vzali sme biely chlieb, koláče a s príjemným pocitom sme vyrazili domov!

Prvá jarná pomazánka

Cez víkend som vajíčková. Neviem čím to je ale skoro vždy musia byť na raňajky. 

K tejto pomazánke ma inšpiroval recept v časopise. Videla som len vajíčka, reďkovku, jarnú cibuľku a viac mi netrebalo. Hneď som vedela čo a ako :) Nie je to žiadny zázračný recept ale často krát je v jednoduchosti krása. Čerstvá zelenina, chrumkavá bageta...nič viac netreba. 

Na 3-4 porcie som potrebovala:

4-5 červených reďkoviek

2 vajíčka

1 jarnú cibuľku

lučinu/philadephiu/maslo

pečivo

Reďkovky som  nastrúhala na jemno a posolila. Chvíľu som počkala a vymačkala som z nej šťavu. To preto, aby mi voda z reďkoviek nezormočila ostatné ingrediencie:). Pridala som na jemno nastrúhané, na tvrdo uvarené vajcia a na drobno nakrájanú jarnú cibuľku.

Pôvodne som celú zmes chcela zmiešať s lučinou, ale zelenina vyzerala tak úžasne, že som ju nechcela "pomačkať". Takže som odkrojila pečivo, natrela ho lučinou a bohato obložila. Na koniec som všetko poriadne osolila a okorenila!

Dobrú chuť!